Sokol Stahovavý uz po preperení.
štvrtok 26. júla 2007
streda 25. júla 2007
utorok 24. júla 2007
Historia sokoliarstva
Sokoliarstvo vzniklo 2000 rokov pred naším letopočtom na území dnešného Kyrgiska, Kazachstanu a Mongolska. S tadiaľ sa bližšie do Európy dostalo cez prednú Indiu a blízky Východ.
Avšak entuziazmus pre sokoliarstvo začal v Anglicku upadať a až po roku 1066 znovu nadobúda na popularite. V tomto čase bolo sokoliarstvo vážnou záležitosťou a merítkom ušľachtilosti. Druhy dravých vtákov tých čias zodpovedajú dravcom využívaným v dnešnej spoločnosti. Ale jedine kráľ mohol niesť sokola loveckého, gróf zasa len sokola sťahovavého a napokon sluha pracoval so sokolom myšiarom. V časoch dávnych pradávnych zlodeji či vrahovia dravých vtákov boli veľmi kruto trestaní a vycvičené sokoly a jastraby boli veľmi cennou súčasťou majetku a dôležitou súčasťou lovu.
Do oblasti dnešného Slovenska sa sokoliarstvo dostalo vpádom Húnov. Ich vodca Atila mal podľa legendy na svojom štíte vyobrazeného sokola. Na Podunajskú nížinu sa sokoliarstvo dostalo príchodom maďarských kmeňov, keď hľadali zatúlaného sokola Rároha, ktorého volali Turul - posvätný vták Maďarov.
S vynálezom strelných zbraní dravé vtáky stratili svoju pozíciu pri poľovačkách. Dravé vtáky ako konkurenti poľovníkov boli zavedene medzi škodnú zver, a tým sa začalo ich zabíjanie. Streľba do dravých vtákov sa stala čoraz oblačnejšou. . Tieto neblahé praktiky uplatňovali i noví usadlíci v Amerike. Ako by to ešte nestačilo, pernaté dravce museli čeliť hrozbe pesticídov využívaných v poľnohospodárstve i nebezpečenstvu ničenia ich prirodzených hniezdisk. Začiatkom 20.storočia sa však podarilo urobiť obrovský kus práce na záchranu i ochranu dravých vtákov, hoci i dnes sú ohrozované stratou hniezdisk i pesticídmi.
piatok 13. júla 2007
Výr skalný ( Bubo bubo)
Výr skalný (Bubo bubo)
Rozšírenie vo svete a v Európe
Palearktický typ, rozšírený v palearktickej, orientálnej a etiópskej oblasti. Obýva severnú Afriku a takmer celú Euráziu. V Európe hniezdi na väčšine jej územia okrem severného Francúzska, väčšiny Belgicka a Holandska, Britských ostrovov, Islandu, severu Škandinávie a Ruska. Je stály, len populácie z najsevernejších oblastí sú potulné. Výr skalný je rozšírený takmer na celom našom území, nehniezdi len na nížinách západného Slovenska, v Bukovských vrchoch, Laboreckej vrchovine a v časti Ondavskej vrchoviny a na časti Východoslovenskej roviny.
Hniezdna populácia v okolitých štátoch: Nemecko 408 - 452 párov (po takmer úplnom vyhubení a následnej reintrodukcii), Rakúsko 300- 350 párov, Česko 400 - 600 párov, Poľsko 250 - 270 párov, Maďarsko 10 - 15 párov, Ukrajina 150 - 200 párov.
Poznávanie v prírode
Naša najväčšia sova, silne stavaná, vyzerá väčšia vďaka hustému nadýchanemu periu, veľká hlava. Pri odpočinku má telo sudovité, ak je vyplašený má prekvapive dlhý - silný krk. Ušká má dlhé, viditeľné okrem letu, pri odpočinku alebo hrozbe ich má sklopené, pri volaní alebo vyrušení vzpriamené. Lieta vytrvale a vyrovnane, údery krídel sú mäkké. Oči má oranžovo - červené a veľké.
Hlavná farba zospodu je žlto - hnedá s tmavými čiarkami, na hrudi širokými. Zvrchu je tmavo - hnedý, výrazne čierno čiarkovaný a vlnkovaný. Hrdlo je biele, ktoré je zjavne viditeľné najmä počas volania.
Prostredie
Stály vták. Obýva lesné komplexy, staré zárasty a skalnaté biotopy. Hniezdi v zrúcaninách, v dutých starých stromoch, vo výklenkoch skál, v opustených kameňolomoch alebo obsadí aj hniezdo iných vtákov (dravcov, príp. bociana čierneho). Hniezdi od nížin (200 m n.m.) až do stredných výšok (1000 - 1500 m n.m.).
Ťah
U nás je stálym vtákom. V severnej Európe (napr. v Škandinávii) pravidelne preletuje na zimu južnejšie. Výsledky poukazjú na to, že mladí vtáci v prvom roku života sa môžu roletieť do okruhu až 50 km, v priebehu ďalších troch rokov boli vtáci zastihnutí najďalej okolo 100 km od miesta vyhniezdenia.
Rozmnožovanie
Pár výrov je silne viazaný na svoje hniezdisko. V našich podmienkach sú to prevažne skalné steny a útesy s puklinami a výklenkami.
Počas tokania vo februári a v marci sa samec po zotmení ozýva nie veľmi hlasným "hú", mnohokrát opakovaným po sebe.
Hniezdom býva kotlinka vyhrabaná na zemi alebo skalnom útese. Hniezdo si nestavia. Za výstelku slúžia iba spadnuté listy, príp. rozdrobené vývržky.
Začiatok znášky je závislý od priebehu počasia. Hniezdi 1x do roka. Ak sú vajcia zničené v priebehu inkubácie, znáša niekedy aj náhradnú znášku. Znáša 2 - 3 vajcia, s bielou škrupinou. Vajcia znáša v niekoľkodenných intervaloch, väčšinou v 2 - 3 denných intervaloch. Samica sedí na hniezde sama od 1. alebo 2. vajca. V priebehu sedenia ju kŕmi samec. Potravu jej odovzdáva na určitých, niekedy od hniezda dosť vzdialených. Doba sedenia na vajciach je 34 - 36 dní. Mláďatá sa liahnu postupne tak, ako boli znášané vajcia. Sú kŕmené oboma rodičmi. Na hniezde zostávajú 5 - 6 týždňov, potom sa rozliezajú do okolia hniezda. Vzletnosť dosahujú vo veku 9 týždňov.
Potrava
Loví predovšetkým nad voľnými plochami v lesnatej krajine a to v nízkom lete alebo z pozorovateľne. Doba lovu je variabilná, väčšinou sa však sústreďuje na súmrak a svitanie. Pri hľadaní koristi používa predovšetkým sluch, často sa ale tiež riadi zrakom.
Výhradne loví obratlovce vo veľkosti od hraboša po zajaca. Z cicavcov je to najčastejšie hraboš poľný, jež, potkan, zajac poľný, hryzec vodný a pod. Letiac unesie aj dospelého zajaca.
Z vtákov bola najčastejšie zistená jarabica poľná, myšiak hôrny, myšiarka ušatá, sova obyčajná, holub domáci, bažant obyčajný a vrana obyčajná.
Sokol Rároh ( Falco cherrug)
Sokol rároh (Falco cherrug)
Rozšírenie vo svete, v Európe a na Slovensku
Obýva strednú a východnú Európu, juhozápadnú Áziu, stepi južného Ruska až po Mongolsko a Tibet. Európska populácia sa sústreďuje do južného Ruska a východnej Ukrajiny a dve izolované populácie obývajú: 1. Maďarsko, Slovensko, Česko, Rakúsko, Chorvátsko a 2. Rumunsko, Bulharsko a Moldavsko. Na Slovensku obýva južné oblasti.
Poznávanie v prírode
Chrbát je hnedý, brušná strana je svetlá s hnedými škvrnami. Množstvo a veľkosť týchto škvŕn sa individuálne líši. Fúz je hnedý, užší a menej nápadný než u sokola sťahovavého. Chvost je hnedý s nevýraznými priečnymi svetlými škvrnami. Sokol rároh je podobnej veľkosti alebo trochu väčší ako sokol sťahovavý, len rozdiel medzi samcom a samicou je menší. Dosahuje hmotnosť do 1200 g a rozpätie okolo 105-125 cm. Krídla sú širšie a menej špicaté než u sokola sťahovavého, chvost je dlhší.
Prostredie
Ako pôvodne stepný druh u nás obýva iba južné časti štátu v blízkosti prírodnej či kultúrnej stepi, kde loví. Hniezdi v nižších pohoriach alebo aj priamo na nížinách, v starých listnatých alebo zmiešaných lesoch, lužných lesoch, prípadne aj v stromoradiach, či na skalách.
Ťah
Dospelé rárohy našej populácie sú stále až prelietavé, zimujú na hniezdisku či v jeho blízkosti alebo odlietajú až niekoľko desiatok kilometrov na miesta s vysokou koncentráciou koristi. Mladé jedince sú naopak prelietavé až sťahovavé a tiahnú do južnej Európy až Prednej Ázie..
Rozmnožovanie
Na hniezdiská sa vracajú vo februári alebo až v prvej polovici marca. Hniezdiť začínajú vo veku dvoch rokov. Hniezdia na skalách alebo na stromoch. Vlastné hniezda nestavajú, ale obsadzujú hniezda po iných veľkých vtákoch. Radi hniezdievali napr. aj v kolóniách volaviek, kormoránov, či bocianov bielych. Dokážu odohnať z hniezda a zabrať aj hniezda takých veľkých vtákov ako myšiaky lesné, orly kráľovské či orliaky morské. Radi obsadzujú aj umelé hniezda a búdky, v súčasnosti väčšina slovenských párov hniezdi práve takto. Samica znáša koncom marca až v prvej polovici apríla 3-4 vajíčka, na ktorých sedí približne 30 dní. Samec v tomto období loví korisť aj pre ňu, prípadne ju aj na krátko strieda pri zahrievaní vajec. Samica ostáva asi 2 týždne po vyliahnutí mláďat na hniezde alebo v blízkosti, zahrieva mláďatá a kŕmi ich. V tomto období loví všetku potravu samec. Neskôr loví aj samica. Mláďatá ostávajú na hniezde okolo 6 týždňov. Po vyletení sú ešte asi mesiac kŕmené rodičmi.
Potrava
Rárohy boli výrazne potravne viazané na sysle. Po ústupe sysľov sa zamerali na inú korisť a lovia predovšetkým vtáky. U nás sa zamerali predovšetkým na holuby a napr. v susednej Ukrajine na havranovité vtáky. Okrem toho sa v ich potrave objavujú drobné hlodavce, chrčky, široké spektrum malých až veľkých vtákov (do veľkosti kačice divej).
Početnosť, ochranársky status, ohrozenie a ochrana
Od šesťdesiatych rokov sa prejavuje pokles početnosti našej populácie. Jednou z príčin by mohol byť aj veľký úbytok jeho voľakedy hlavnej koristi- sysľa pasienkového. Ďalej sa negatívne prejavuje intenzifikácia lesného hospodárstva, ktorá spôsobuje nedostatok starých lesov s dostatkom veľkých hniezd po iných vtákoch ako aj rušenie. Významným negatívnym faktorom je aj vykrádanie hniezd, úhyny na stĺpoch 22 kV elektrického vedenia a iné. V deväťdesiatych rokoch nastal pravdepodobne veľmi mierny nárast početnosti populácie na súčasných 30-40 párov, snáď ako dôsledok zvýšenej podpory hniezdnych možností vyvesovaním umelých hniezd a búdok.
Orol Skalný (Aquila chryseatos)
Orol skalný (Aquila chrysaetos)
Rozšírenie vo svete, v Európe a na Slovensku
Má holarktický areál. Hniezdi v severnej Afrike, Európe, v Ázii a severnej Amerike. Európska populácia je sústredená na Pyrenejskom polostrove, v Škandinávii, Škótsku, Alpách, na Balkánskom, Apeninskom polostrove a v Karpatoch. U nás hniezdi na strednom, severnom a východnom Slovensku, od Strážovských vrchov na západe po Poloniny na východe.
Poznávanie v prírode
Dospelé sú hnedé so zlatožltým temenom a tylom hlavy. Mladé vtáky majú nápadné biele pole v krídlach a biely koreň chvosta. Do šatu dospelých preperujú postupne a dosiahnu ho až v 5.-6. roku. Orol skalný je našim druhým najväčším hniezdiacim dravcom. Dosahuje rozpätie krídiel až 2-2,2 m a hmotnosť 3,5-5 kg. Letovou siluetou sa trochu podobá myšiakovi lesnému. Má dlhšie a širšie krídla a užší a dlhší chvost. Na rozdiel od orla kráľovského krídla často v zápästí ohýna dozadu. Letky sú pri krúžení zreteľne viditeľné. Napriek svojej veľkosti je to dosť obratný letec.
Prostredie
Obýva stredne vysoké až vysoké pohoria s rozsiahlymi starými lesmi, nie ďaleko od otvorenej poľnohospodárskej krajiny kotlín alebo holí subalpínského stupňa.
Ťah
Vtáky našej populácie sú stále, len nedospelé jedince sa potulujú.
Rozmnozovanie
Páry sú stále po mnoho rokov. Sú verné svojmu teritóriu. Svadobné lety začínajú už koncom januára. Niekedy tokajú aj na jeseň, v októbri a novembri. Hniezdo býva buď na strome alebo na skale. Väčšinou striedavo používajú niekoľko hniezd (až 5-7), niekedy môže mať pár len jedno hniezdo. Hniezdo je mohutná stavba, najmä dlhodobo používané hniezda sú obrovské. Najčastejšie dve vajcia sú znášané koncom marca, v intervale 3-5 dní. Vajcia bývajú najčastejšie dve, interval medzi znášaním je 3-5 dní. Sedí na nich väčšinou samica, len na krátko striedavaná samcom. Inkubácia trvá 75-80 dní. Keďže samica sadá od 1. vajca, mláďatá sa liahnu postupne. U orla skalného je silno vyvinutý kainizmus, u nás v Karpatoch sa mladšie mláďa dožije vyletenie z hniezda len úplne výnimočne. Mláďa vyletuje z hniezda koncom júla alebo začiatkom augusta a je ešte niekoľko mesiacov závislé na rodičoch. Pohlavne dospievajú asi v piatich rokoch.
Potrava
Orol skalný loví v poľnohospodárskej krajine kotlín, na holiach nad hornou hranicou lesa a aj v lesoch. Živí sa stredne veľkými cicavcami (zajace, kuny, veverice, svište, potkany, ježe, drobné hlodavce, mačky, mláďatá sŕn, kamzíkov a líšok) a rôznymi vtákmi až do veľkosti myšiaka, najčastejšie holubmi. Je to veľmi zručný a silný lovec.
Početnosť, ochranársky status, ohrozenie a ochrana
Početnosť je odhadovaná na 70-90 párov. Jeho populácia sa javí ako stabilizovaná, aj keď každoročne dosahuje nízku úspešnosť hniezdenia. Orol skalný je vrcholovým predátorom, sám v podstate nemá prirodzených nepriateľov. Jeho straty spôsobujú predovšetkým antropické činitele - vyberanie hniezd, odstrely, otravy, vyrušovanie počas hniezdenia, úhyny na 22 kV elektrických stĺpoch, nárazy do rôznych stožiarov a iné. V celosvetovom meradle nie je ohrozený.
Orol skalný, život orla, ohrozenia a ochrana na Slovensku.Slovensko- Latinsky slovnik o Europskych dravcoch
včelár lesný (Pernis apivorus)
haja tmavá (Milvus migrans)
haja červená (Milvus milvus)
orliak morský (Haliaeetus albicilla)
zdochlinár biely (Neophron percnopterus)
sup bielohlavý (Gyps fulvus)
sup tmavohnedý (Aegypius monachus)
hadiar krátkoprstý (Circaetus gallicus)
kaňa močiarna (Circus aeruginosus)
kaňa sivá (Circus cyaneus)
kaňa stepná (Circus macrourus)
kaňa popolavá (Circus pygargus)
jastrab lesný (Accipiter gentilis)
jastrab krahulec (Accipiter nisus)
myšiak lesný (Buteo buteo)
myšiak hrdzavý (Buteo rufinus)
myšiak severský (Buteo lagopus)
orol krikľavý (Aquila pomarina)
orol hrubozobý (Aquila clanga)
orol stepný (Aquila nipalensis)
orol kráľovský (Aquila heliaca)
orol skalný (Aquila chrysaetos)
orol myšiakovitý (Hieraaetus pennatus)kršiakovité (Pandionidae)
kršiak rybožravý (Pandion haliaetus)
sokolovité (Falconidae)
sokol bielopazúrový (Falco naumanni) F
sokol myšiar (Falco tinnunculus)
sokol červenonohý (Falco vespertinus)
sokol kobec (Falco columbarius)
sokol lastovičiar (Falco subbuteo) N
sokol rároh (Falco cherrug)
sokol sťahovavý (Falco peregrinus)
štvrtok 12. júla 2007
Predvadzanie v Eifelparku
Na predvádzaní lietajú tieto dravce:Orol skalný/Orliak morský, Sokol rároh, Harris Hawk a Výr skalný
Orliak morský
Dona
Orol skalný Zari
Raroh Fredy robi strmhlavy utok na vábitko.
Harris Hawk
Johny
Daisy(Dejsi)
Výr skalný
Franciska
Eifelpark Gondorf
Ale najprv ako zacneme tak na uvod Vam chcem ukazat par fotiek s parku, napr. medvede,diviaky
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)
