Historia sokoliarstva

Sokoliarstvo vzniklo 2000 rokov pred naším letopočtom na území dnešného Kyrgiska, Kazachstanu a Mongolska. S tadiaľ sa bližšie do Európy dostalo cez prednú Indiu a blízky Východ.

Avšak entuziazmus pre sokoliarstvo začal v Anglicku upadať a až po roku 1066 znovu nadobúda na popularite. V tomto čase bolo sokoliarstvo vážnou záležitosťou a merítkom ušľachtilosti. Druhy dravých vtákov tých čias zodpovedajú dravcom využívaným v dnešnej spoločnosti. Ale jedine kráľ mohol niesť sokola loveckého, gróf zasa len sokola sťahovavého a napokon sluha pracoval so sokolom myšiarom. V časoch dávnych pradávnych zlodeji či vrahovia dravých vtákov boli veľmi kruto trestaní a vycvičené sokoly a jastraby boli veľmi cennou súčasťou majetku a dôležitou súčasťou lovu.

Do oblasti dnešného Slovenska sa sokoliarstvo dostalo vpádom Húnov. Ich vodca Atila mal podľa legendy na svojom štíte vyobrazeného sokola. Na Podunajskú nížinu sa sokoliarstvo dostalo príchodom maďarských kmeňov, keď hľadali zatúlaného sokola Rároha, ktorého volali Turul - posvätný vták Maďarov.

S vynálezom strelných zbraní dravé vtáky stratili svoju pozíciu pri poľovačkách. Dravé vtáky ako konkurenti poľovníkov boli zavedene medzi škodnú zver, a tým sa začalo ich zabíjanie. Streľba do dravých vtákov sa stala čoraz oblačnejšou. . Tieto neblahé praktiky uplatňovali i noví usadlíci v Amerike. Ako by to ešte nestačilo, pernaté dravce museli čeliť hrozbe pesticídov využívaných v poľnohospodárstve i nebezpečenstvu ničenia ich prirodzených hniezdisk. Začiatkom 20.storočia sa však podarilo urobiť obrovský kus práce na záchranu i ochranu dravých vtákov, hoci i dnes sú ohrozované stratou hniezdisk i pesticídmi.